Pes - samec

U psa sa pohlavná zrelosť začína prejavovať záujmom o hárajúce sučky, dvíhaním nožičky a značkovaním územia asi vo veku 8-9 mesiacov. Jeho sexuálna aktivita trvá až do veľmi vysokého veku a pri niektorých jedincoch,dobrej starostlivosti a kondicii až do ich smrti na starobu. Pohlavná aktivita psa je vyprovokovaná háravou sučkou. Je to teda kedykoľvek počas roka a ak žijete niekde, kde je viacero súk, dá sa povedať, že Váš pes bude aktívny skoro nepretržite a ťažko až vytúžene budete čakať na týždeň, kedy sa žiadna suka nehára. Ak ste sa rozhodli použiť ho na chov, mal by byť po prvý krát použitý po dovŕšení veku najmenej 15 mesiacov.

Ak nemienite psa použiť v chove, je ešte možné dať ho vykastrovať. Všetky vedecké články, ktoré sa mi do dnešného dňa dostali do ruky sa zhodujú v tom, že kastrácia nijakým spôsobom neovplyvní ani povahu ani správanie psa. Z vlastných pozorovaní viem však skôr opak. Celá dedina pri ktorej žijeme si dáva kastrovať psov (samcov) a vidím na nich ako očividne sa zmenia. Kastráciou už prestávajú byť samci a teda stratia schopnosť plodiť šteniatka-čo je v prírode najhlavnejšie poslanie jedinca. Zoberie sa im zmysel života a celá príčina bytia a existencie. Sú oveľa ustráchanejší, zbabelejší pri konfrontácii s iným nevykastrovaným psom. Niektorý sa stali zákerný až vyslovene nezmyselne a zo zábavy útočiaci na zvieratá, hydinu a vystupňovalo sa to až útokmi na dieťa a dospelých ľudí-vlastných majiteľov. Psi boli dôsledne očkovaný proti besnote a dovtedy nadmieru dobrácky. Viem si vysvetliť zmenu ich správania jedine kastráciou. Tie spomínané články a knižné publikácie sa mi zdajú tendenčné a propagačné, keďže psi sa v mestách značne premnožili a stúpa aj počet vyhodených a túlavých psov. Toľko teda ku kastrácii. Ja považujem kastráciu za horší čin ako zabitie.

Pokiaľ uvažujete o kúpe psa z mojej chovnej stanice je potrebné aby ste vedeli, že v kúpnej zmluve sa svojim podpisom zaviažete, že psa ani suku nikdy nedáte vykastrovať. Výnimku tvoria zdravotné problémy u súk spojené s maternicou. Ak Vám však veterinár povie, že nie je iné riešenie ako kastrácia, pred samotným úkonom si overte túto informáciu u ďalších dvoch nezávislých veterinárov. Ďalej preto budem písať už len o nekastrovaných psoch a sukách.

Psi v porovnaní so sukami majú väčšie sklony k samostatnosti a nezávislosti. Niektorý jedinci značkovanie teritória močom preháňajú a značkujú aj nábytok v byte a nohavice príchodiacich či návštev. Okrem toho majú sklon k túlaniu-vyhľadávaniu hárajúcich sa súk, keď v okolí sa zatiaľ žiadna nehára. Túlaním sa zvyšuje riziko úrazu psa ,buď zrazením autom, alebo pri súbojoch s inými psami o nájdenú hárajúcu sa suku. Majme na zreteli, že v okolí nášho bydliska sa určite nájde vždy aspoň jedna hárajúca suka a očuchanie moču od nej je dostatočný dôvod na útek za účelom následného vystopovania tejto sučky. Treba preto udržiavať plot v poriadku a psa vodiť na vodidle.

Fena-samica

Plodnosť u sučky trvá od prvého hárania (asi v 8 mesiacoch) až do 9 - 12 rokov. K chovu by ste ju mali používať od 15 mesiacov do 8 rokov. Háranie sa opakuje pravidelne v 6 mesačných intervaloch. Môžu sa vyskytnúť aj abnormality, keď sučka hára každé 4 mesiace alebo len raz do roka. Väčšinou sa ale vyskytuje jedno háranie začiatkom leta a druhé okolo decembra. Na abnormality ma vplyv počasie, zdravotný stav, zvedenie inými sučkami. Okrem asi 4 týždňov počas hárania je sučka v "sexuálnom pokoji" a neprejavuje nijakú potrebu realizovať rozmnožovací pud.

O kastrácii som sa už zmienila v odstavci o psoch (je to drastický a radikálny zásah do organizmu, ktorý je proti prírode ) Ak nechceme mať so sukou šteniatka,stačí ju chrániť pred nežiaducim oplodnením asi tri týždne (hneď na začiatku ruje suka sama psa nepripustí) Treba ju mať pod sústavným dohľadom, alebo ju prechodne umiestniť v dobre zabezpečenom koterci. Ak došlo k nami neželanému oplodneniu, existuje možnosť prerušenia tehotenstva, ale musí sa to urobiť zavčasu (2 dni po oplodnení) návštevou veterinára.

Ak sa rozhodneme mať so sukou aspoň raz šteniatka, nebojte sa. Vo veterinárnych a chovateľských príručkách sa píšu všetky komplikácie na ktoré je dobré chovateľa upozorniť, ale väčšinou nenastane ani jedna z nich a už určite nie všetky naraz. Väčšina súk fox teriéra nemá problém s pôrodom (rodí úplne samostatne aj bez asistencie chovateľa, ale je dobre ak sme na blízku a dozeráme), má dostatok mlieka pre všetky šteňatá a nie je potreba šteňatá pracne dokrmovať očným kvapatkom. Má dostatočne silný prirodzený inštinkt ako očistiť novonarodené šteňa a ako s ním manipulovať a postarať sa o neho. Proste pri starostlivosti o šteňatá je úplne samostatná a nie je potrebné si kvôli tomu brať dovolenku, alebo sa obávať ju nechať cez deň samu v byte. Kolobeh nášho prirodzeného rytmu života sa šteniatkami nijako nenaruší.